Aspartam

 

Aspartam E951 patrí do skupiny umelých sladidiel. Pod obchodným názvom je známy napr. ako Nutrasweet, Canderel, Irbis alebo Equal. Aj keď sa radí medzi nízkoenergetické sladidlá, jeho energetická hodnota je 1600 kJ/100g. Sladivosť je však asi 200-krát vyššia ako u bežného cukru. Vzhľadom k nízkym dávkam potrebným na dosladenie je jeho kalorická hodnota zanedbateľná.

Aspartam je biely kryštalický prášok. Je teplotne nestály. Preto sa často používa v kombinácii s acesulfamom-K. Pri teplote nad 30°C sa ľahko rozkladá. Napríklad pri skladovaní nápojov s aspartamom pri teplote okolo 40°C sa obsah pôvodného množstva aspartamu zníži na 40 % pôvodného množstva. Tento proces trvá približne 8 až 10 týždňov. Pri teplotách nad 196°C sa rozpadne na základné zložky, stratí sladkú chuť a môže byť aj toxický. Nedoporučuje sa používať na pečenie. Je vhodné ho používať na pocukrovanie až po dopečení.

Využitie tohto náhradného sladidla je široké. Používa sa v mliečnych výrobkoch, pudingoch, dezertoch, zmrzlinách, sladkostiach, čokoládach, žuvačkách, zubných pastách a farmaceutických výrobkoch. Tiež sa používa na dosladenie liečiv, ako sú vitamíny a sirupy proti kašľu.

Práve o aspartame bolo popísaných snáď najviac článkov, ktoré spochybňujú jeho zdravotnú nezávadnosť. Niektoré vznikli na základe konkurenčného boja medzi výrobcami sladidiel. Tie druhé kritizujú práve zloženie aspartamu. Veľa článkov uvádza zavádzajúcu informáciu, že aspartam sa skladá z troch samostatných zložiek: kyseliny asparágovej, fenylalanínu a metanolu. V skutočnosti sa skladá z: metylesteru kyseliny asparágovej a fenylalanínu. Chemický názov je N-L-aspartyl-L-fenylalanin-1-metylester. Pravdou ale je, že konečnými produktami rozkladu aspartamu sú kyselina aspargová, fenylalanín a metanol. K rozpadu dochádza pri teplotách nad 196°C. Aspartam stratí sladkú chuť a môže byť až toxický. Strašiakom je práve metanol. V tele sa pôsobením enzýmov metabolizuje na formaldehyd a následne na kyselinu mravčiu. Formaldehyd je veľmi silný neurotoxín a karcinogén.

Zástancovia aspartamu naopak tvrdia, že metanol sa v malom množstve vyskytuje aj v organizme a rovnako v celej rade potravín. Typickými zástupcami je ovocie, ovocné a zeleninové šťavy. Pre zaujímavosť pri zjedení 0,2 kg jabĺk vzniká v organizme rovnaké množstvo metanolu, ako pri plnej dávke aspartamu, ktorá je doporučená ako hraničná. Táto dávka je 10-40 mg/kg. Pri neprekročení doporučenej dennej dávky je aspartam deklarovaný ako netoxický.

Bez diskusií sa však odporcovia aj zástancovia aspartamu zhodnú v jednom. Opatrnosť je nutná u ľudí s fenylketonúriou. Je to ale z dôvodu prítomnosti aminokyseliny fenylalanín, ktorú chorý nedokáže štiepiť. Ak potravina obsahuje aspartam alebo soli acesulfamu, musí byť v označení uvedené upozornenie “obsahuje zdroje fenylalanínu”.

V rámci európskej legislatívy bol aspartam zaradený medzi potravinárske aditívne látky pod číslom E951. Každému takémuto zaradeniu predchádza dlhá rada testov, ktoré sledujú, čo sa s látkou deje v organizme a v akom množstve môže byť konzumovaná. Aspartam bol na základe všetkých týchto skúšok schválený zodpovednými medzinárodnými orgánmi ako bezpečné sladidlo vo viac ako 90-tich krajinách.

Samozrejme aj naďalej kolujú okolo tohto sladidla “zaručené” informácie o jeho škodlivosti, či naopak neškodnosti. Dokážu zamotať hlavu každému spotrebiteľovi. Či už je to účelové alebo nie, rozhodnutie nakoniec zostane vždy len a len na vás.