Alergia

 

Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na bežne neškodné látky z okolia.

Atopia je dedične podmienený sklon k tomu, aby sa človek stal alergikom. U troch zo štyroch atopikov prepukne alergia. Atopikov je u nás asi 40 % a alergikov 30 %.

V diagnostike sa používajú kožné testy a laboratórne vyšetrovacie metódy IgE protilátok. Obraz diagnózy potom dopĺňa anamnéza a sledovanie jednotlivých klinických príznakov. U alergika imunitný systém reaguje neprimeranou alergickou reakciou na látky z okolitého prostredia. Telo alergika vyhodnotí ako hrozbu niečo, čo je svojou podstatou prakticky neškodné. Látky, ktoré sú schopné takúto reakciu vyvolať, nazývame alergény. Sú to väčšinou bielkoviny rastlinného a živočíšneho pôvodu. Zdravý jedinec tieto alergény toleruje. Alergik reaguje na ich prítomnosť naštartovaním svojej obranyschopnosti.

Alergia najčastejšie spôsobuje :

  • dýchacie problémy (astma, kašeľ, kýchanie, bronchitída, sezónna a celoročná nádcha)
  • zažívacie problémy (zvracanie, hnačky, zápchy, nevoľnosť, pálenie záhy, kolika)
  • kožné príznaky (žihľavka, ekzém)

Závažné alergie môžu spôsobiť problémy s dýchaním, zníženie krvného tlaku a v najhoršom prípade dochádza až k anafylaktickému šoku. Ide o náhlu a veľmi prudko prebiehajúcu systémovú reakciu. Alergik je ohrozený opuchmi, ktoré postihujú celý organizmus. Zvlášť nebezpečné sú opuchy hrdla a jazyka, kedy môže dôjsť až k uduseniu. Dochádza k zníženiu krvného tlaku, kŕčom, poruche vedomia až k zlyhaniu srdca. Najčastejšie k týmto reakciám dochádza po zjedení potraviny, na ktorú je človek alergický, alebo po uštipnutí hmyzom. Medzi najznámejšie alergény patria peľové zrnká, potraviny, lieky a v neposlednej rade aj chémia (kozmetika, pracie prášky). Základným pravidlom je obmedziť kontakt so všetkými alergénmi. Tie sa dostávajú do organizmu buď vdýchnutím, prijatím v potrave alebo priamym kontaktom s kožou. Existuje aj veľa podnetov, ktoré nie sú v pravom slova zmysle alergény, ale alergie zhoršujú. Môže ísť o cigaretový dym, smog, infekcie, chlad, emócie, námahu a mnoho ďalších. Alergia sa môže prejaviť aj na orgánoch, ktoré vlastne vôbec neprišli do kontaktu s alergénom. Typickým príkladom je práve potravinová alergia. Môže byť príčinou nádchy, ekzému, žihľavky alebo dokonca anafylaktického šoku. Postihuje zhruba 2 – 4 % alergikov. Alergia je dedičné ochorenie. Ak je alergik otec, riziko alergie je 40%, u matky alergičky stúpa riziko na 50 %. V prípade alergie u obidvoch rodičov stúpa percento zdedenia na 70 až 100 %. Stále častejšie pribúdajú prípady, keď sa aj zdravým rodičom narodí dieťa s atopiou. Treba mať na pamäti, že alergia môže prepuknúť kedykoľvek počas života. A pritom predchádzať alergii sa dá len veľmi ťažko.

Prevencia sa delí na:

  • primárnu prevenciu, ktorá sa týka zdravých jedincov a zachádza do doby pred narodením a do útleho veku. Nepochybne najznámejšou a najviac diskutovanou prevenciou alergie je kojenie. Ako dlho by kojenie malo trvať je neustále témou plnou rozporov. Nielen medzi mamičkami, ale aj lekármi. Presne stanovená a odporúčaná doba, na ktorej by sa zhodli všetci lekári, neexistuje.
  • sekundárnu prevenciu, ktorá je zameraná na liečenie aj minimálnych príznakov. To znižuje riziko zhoršenia stavu v budúcnosti.

Liečbu alergie delíme na:

  • preventívnu liečbu, ktorá spočíva v podávaní liekov aj v období relatívneho kľudu. Ide o liečbu trvalú a každodennú. Týmto spôsobom je alergia utlmená. Hovoríme o alergii “pod kontrolou”. Medzi lieky patria predovšetkým kortikosteroidy, antileukotriény a antihistaminiká vyššej generácie. Patria sem aj vakcíny, teda imunoterapia. Cieľom vakcín je tvorba protilátok. Do tela sa v pravidelných dávkach dostáva špeciálne upravený alergén. Telo si postupne na nový alergén zvykne, vytvorí si naňho toleranciu a zároveň si vybuduje prirodzenú obranyschopnosť proti danému alergénu
  • úľavovú liečbu, ktorá naopak používa lieky na odstránenie akútnych následkov alergie (akútna nádcha, astmatický záchvat či anafylaktický šok)

Alergia je chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje celoživotnú liečbu. Výnimku tvoria snáď len potravinové alergie a ekzémy u malých detí, z ktorých zvykne určité percento detí vyrásť. Riziko návratu však zostáva.
Základom starostlivosti o každého alergika je dostať sa do rúk špecialistu. Iba tak je možné správne podchytiť a nastaviť liečbu. Cieľom takejto liečby je sústrediť sa na príčiny alergie a tak sa vyhnúť liečeniu dôsledkov alergie. Nedovoľte, aby vám alergia znepríjemňovala život a navštívte lekára.