admin

dec 102012
 
Bezlepkové múky

Možno vás poteší, že múky bez lepku sú zdravšie, vďaka vyššiemu obsahu živín, minerálov a vlákniny. Ale keďže s dobrou správou väčšinou prichádza aj zlá, nie je tomu inak ani v tomto prípade. Zlou správou je, že práca s bezlepkovou múkou je rozhodne ťažšia, ako s bežnou múkou. Dôvodom je práve absencia lepku. Piecť bez lepku je náročné, ale nie nemožné. Nebojte sa experimentovať s vašimi obľúbenými starými receptami, pri ktorých ste zvykli používať pšeničnú múku. Ak ste sa rozhodli, že to skúsite, poďte sa zorientovať v bezlepkových múkach.

Sójová múka
sa vyrába rozdrvením sójových bôbov. Existujú tri typy sójovej múky: prírodná, s nízkym obsahom tuku (nízkotučná) a zbavená tuku (odtučnená). Všetky tri varianty, či už s tukom alebo bez, sú vždy bohatým zdrojom bielkovín. Prírodne sójová múka je bohatá na železo, vápnik, fosfor, draslík, horčík a niekoľko vitamínov skupiny B. Sója ako taká patrí medzi strukoviny. Spomedzi ostatných strukovín vyniká vysokou hodnotou tuku a bielkovín. Naopak má nízky obsah sacharidov. Používa sa v pekárenských a cukrárenských výrobkoch, mrazených dezertoch, mäsových výrobkoch a ako náhražka mäsa vo vegetariánskych výrobkoch. Svojim obsahom bielkovín zvyšuje nutričnú hodnotu výrobkov. Štruktúrou je sójová múka silnejšia ako pšeničná. Má typicky orechovú, niekto by povedal fazuľovú chuť. Je lepšie ju preto používať v kombinácií s inými múkami, aby sa táto chuť zamaskovala. Sójová múka môže byť použitá na zahustenie polievok či omáčok. Zo samotnej sójovej múky sa cesto veľmi ťažko vypracováva, keďže obsahuje minimálne množstvo škrobu. Pri pečení ju môžete použiť aj ako náhražku vajec. (1 vajce=1lyžica sójovej múky a 1polievková lyžica vody). Ak ňou v recepte nahrádzate pšeničnú múku, doporučuje sa: 1 šálka pšeničnej múky=1 šálka sójovej múky a 1/4 šálky zemiakového škrobu. TIP: Na vysypanie plechu ju nepoužívajte. Má tendenciu sa pripáliť a zhorknúť.

Kukuričná múka je často mylne zamieňaná s kukuričným škrobom. Zatiaľ čo múka sa melie z celého kukuričného zrna, škrob sa získava z časti jadra endospermu. Kukuričná múka je bohatá na vlákninu, bielkoviny, vitamín B6, horčík, železo a omega 6 mastné kyseliny. Podľa spôsobu spracovania ju delíme na: hrubú, jemnú alebo veľmi jemnú. Kukuričná múka tvorí hlavnú prísadu pri pečení mexických tortíll alebo pri príprave polenty.V našich končinách sa používa pri bezlepkovej diéte na pečenie kukuričného chleba, pri výrobe sušienok, ako aj bezlepkových cestovín. Pre svoju jemne orechovú chuť je tiež vynikajúca na vafle, muffiny a palacinky. S obľubou sa používa ako strúhanka pri smažených  jedlách. Vo všeobecnosti platí, že jedna čajová lyžička kukuričnej múky nahradí 1 lyžicu bežnej múky. TIP: Kukuričnú múku nekupujte do zásoby. Má tendenciu zožltnúť a zhorknúť, preto je dobré ju skladovať na chladnom mieste vo vzduchotesnej nádobe.

Ryžová múka je známa hlavne v juhovýchodnej Ázii, kde sa používa na výrobu rezancov, dezertov a iných sladkostí. Je jemnej chuti vďaka čomu je ideálna na pečenie. Výrobky z nej upečené nemajú žiadnu špecifickú chuť a získajú ľahkosť. Je to tiež vynikajúce zahusťovadlo na omáčky a rôzne krémy. Najväčšou výhodou je jej ľahká stráviteľnosť oproti iným múkam. Existuje ryžová múka z bielej a hnedej ryže. Múka z bielej ryže má veľmi jemnú chuť. Múka z hnedej ryže si zachováva vyššiu nutričnú hodnotu a má orechovú chuť. Je výborná na prípravu cookies. Použitie príliš veľkého množstva môže spôsobiť zrnitú textúru a drobivosť. Najlepšie je ryžovú múku používať v kombinácii s múkami s vysokým obsahom bielkovín, aby sa vyvážila štruktúra a cesto držalo pekne pohromade. Ryžová múka patrí medzi základné múky na bezlepkové pečenie. TIP: Hnedá múka by mala byť skladovaná v chladničke.

Tapioková múka je škrobová, biela, veľmi hladká múka a nemaskuje ďalšie použité chute. Pochádza z koreňa manioku. Ten dáva cestu pekne žuvaciu štruktúru. Skúste ju použiť pri pečení bieleho alebo francúzskeho chleba. Je vhodné ju kombinovať so sójovou a kukuričnou múkou. Je to ideálne zahusťovadlo do dezertov a omáčok. TIP: Tapioka stráca svoje zahusťovacie schopnosti dlhým varením alebo v kyslom prostredí.

Zemiaková múka je často zamieňaná so zemiakovým škrobom. Zemiaková múka sa vyrába z varených a sušených zemiakov, následne rozomletých na jemnú múku. Zatiaľ čo zemiakový škrob je spracovaný iba zo škrobovej časti zemiaku. Pri použití zemiakovej múky treba mať na pamäti, že pohltí veľké množstvo tekutín. Preto je potrebné v recepte pridať viac tekutiny. Ak by ste pri pečení použili iba zemiakovú múku, obsah tekutín by sa musel v recepte natoľko zvýšiť, že výsledná konzistencia cesta by bola nevhodná. Doporučuje sa preto kombinovať zemiakovú múku s inými múkami. Zemiaková múka je výborná na prípravu chleba, pečiva, halušiek, zemiakových placiek a pirohov. Práve schopnosť absorbovať tekutiny z nej robí ideálne zahusťovadlo do polievok a omáčiek. TIP: Rovnako ako pri pšeničnej múke, by sa mala zemiaková múka zmiešať so studenou vodou pred tým, než sa vmieša do horúcej tekutiny.

Amarantová múka je vyrobená z rastliny Láskavca. Oproti ostatným obilninám má vysoký obsah bielkovín. Obsahuje aminokyselinu lyzín, ktorá je prospešná pre duševný vývoj detí. Je bohatá na fosfor, horčík, draslík, selén, zinok, mangán, železo a vápnik. Má vplyv na znižovanie cholesterolu v krvi práve vďaka nenasýteným mastným kyselinám, ktoré obsahuje. Je to jedna z najvýživnejších rastlín na svete. Poznali ju už starí Aztékovia a Inkovia. Zrno Amarantu bolo pre nich základnou obilninou. U nás je známa hlavne amarantová múka. Má charakteristickú korenistú a mierne štipľavú chuť. Amarantovú múku je preto dobré používať v kombinácii s inými múkami. Je vhodná na prípravu nekvasených druhov chleba. Ideálnym pomerom pri náhrade za bežnú múku je maximálne 30%  amarantovej múky. TIP: Nesnažte sa nahradiť amarantovú múku 1: 1 bežnej múke. Váš výtvor by bol bez chuti a tvrdý.

Pohánková múka má silnú, výraznú chuť, preto je dobre ju kombinovať s ostatnými bezlepkovými múkami v pomere 1:3 (1 diel pohánkovej múky a 2 diely inej bezlepkovej múky). Pohánka je najlepším prírodným zdrojom rutínu. Obsahuje vápnik, fosfor, draslík a horčík. Je ľahko stráviteľná a nutrične bohatá. Využitie nachádza pri pečení chleba a koláčov. Pri pečení chleba a rohlíkov sa používa maximálne 1 šálka, čo dodá pečivu celozrnnú chuť a textúru. Naopak pri pečení jemných cookies alebo koláčov jej použite menej. Vynikajúce sú z nej palacinky a lievance. Známa je aj kaša z pohánky. Pohánka je vďaka svojmu využitiu radená medzi obilniny, aj keď v skutočnosti je to jednoročná rastlina z názvom pohánka jedlá. TIP: Aby vydržala dlho čerstvá, doporučuje sa skladovať ju vo vzduchotesnej nádobe na chladnom mieste.

Pšenová múka
je vyrobená z lupaného prosa siateho, ktoré je ľahko stráviteľné. Proso je bohaté na železo, fosfor, kremík a vlákninu. Svojou nutričnou hodnotou sa podobá ovseným vločkám. Z múky sa dá upiecť výborné pečivo, placky a rôzne sladké sušienky. Má mierne sladkú orechovú chuť. TIP: Dajte si pozor na krátku trvanlivosť. Rýchlo horkne a žltne.

Lupinová múka na seba už dlhší čas púta pozornosť, nakoľko je potenciálnym spúšťačom alergických reakcií, hlavne pre ľudí s alergiou na arašidy. Dôvodom je, že obsahuje podobný alergén ako arašidy. Na druhú stranu ma celú radu zdravotných výhod. Je bohatá na vlákninu a bielkoviny, má nízky glykemický index (GI). Chlieb z lupinovej múky poskytuje pocit sýtosti na dlhší čas ako iné múky.

Teffová múka pochádza z Etiópie, kde tvorí štvrtinu miestnej produkcie obilia. Vďaka svojej nutričnej hodnote je skvelým doplnkom zdravého jedálnička. Má vysokú koncentráciu najrôznejších živín, vrátane vápnika, fosforu a železa. Existuje viac druhov teffovej múky. Od svetlej až po tmavú. Pričom, svetlá má chuť gaštanov a naopak tmavá má zemitú chuť po lieskovcoch. Z teffovej múky urobíte lahodné palacinky alebo placky. Vhodná je tiež na zahusťovanie polievok a omáčok. Pri pečení sa jej pridáva maximálne 25 % z celkového obsahu bezlepkových múk.

Quinoa tiež známa ako “zlato Inkov”. Patrí medzi najstaršie a najvýživnejšie plodiny na svete. Quinoa má vysoký obsah bielkovín, vápnika a železa. Je jedinečná v tom, že poskytuje kompletné bielkoviny(znamená to, že obsahuje všetkých 9 aminokyselín). Quinoa múka má mierne sladkú a orechová chuť, ktorá dobre vynikne v receptoch s orechmi a jablkami. Quinoa múka môže byť tiež použitá aj ako zahusťovadlo. TIP: Pri receptoch používajte maximálne 20% Quinoa múky z celkového množstva použitých bezlepkových múk v recepte.

Ciroková múka je bohatá na železo, vlákninu a bielkoviny a má vysoký obsah antioxidantov. Má neutrálnu chuť, vďaka čomu nachádza uplatnenie v širokej škále receptov. Ciroková múka je ideálna pre tmavý chlieb a pečivo. Pri pečení chleba je vhodné pridávať 1/2 polievkovej lyžice kukuričného škrobu s každou šálkou cirokovej múky. Pri pečení pečiva, sušienok, koláčov je vhodné túto dávku zvýšiť na 1 polievkovú lyžicu. Dôležité je v receptoch s cirokovou múkou pridávať asi o 25% viac tuku a o 25%  viac kypriacich prípravkov ako je uvedené v recepte. Odporúča sa pridať vajcia, ak je pečivo príliš drobivé. Skladovať by sa mala vo vzduchotesných obaloch pri izbovej teplote alebo v chladničke. TIP: Pri receptoch používajte maximálne 15 až 30% cirokovej múky z celkového množstva použitých bezlepkových múk v recepte.

Múky zo strukovín sú bohaté na bielkoviny, vlákninu a vápnik. Hrachová múka je výborná na pečenie chleba alebo pizze. Dobré je ju zmiešať s tapiokovou múkou, kukuričným škrobom a cícerovou múkou. Nielenže spolu vytvoria veľmi výživnú zmes, ale spojením týchto múk získa cesto dobrú konzistenciu. Pre svoju chuť nie sú tieto múky vhodné pri pečení jemného pečiva, piškót a sušienok. Pri pečení je vhodné pridávať maximálne 30% týchto múk, aby nedošlo k zvýrazneniu škrobovej chuti. Skladovať by sa mala pri izbovej teplote alebo v chladničke. TIP: Majte na pamäti, že vďaka hrachovej múke bude mať váš výtvor mierne zelenú farbu.

Mandľová múka dodáva pečivu sladkú, orechovú chuť. Má vysoký obsah bielkovín, vlákniny, vitamínu E a zdravých tukov. Mandľová múka dodáva štruktúru a textúru tortám a zákuskom. Pri pečení sa pridáva 25 % z celkového obsahu bezlepkových múk. Je nevhodná pre osoby alergické na orechy.
TIP:  Pre vysoký obsah tuku, môže rýchlo zožltnúť. Je potrebné ju preto uchovávať v dobre uzatvorenej nádobe v chladničke a použiť počas niekoľkých mesiacov.

Gaštanová múka dodáva pečivu orechovú, zemitú chuť. Má vysoký obsah vlákniny, ale nízky obsah bielkovín. Práve kvôli nízkemu obsahu bielkovín by mala byť spojená s amarantovou alebo sójovou múkou, aby bolo zaistené, že pečivo bude držať pohromade. Jej využitie je široké. Od cestovín až po torty, palacinky, pečivo a lievance. Pri pečení sa jej pridáva 20 % z celkového obsahu bezlepkových múk. TIP: Príliš veľa gaštanovej múky môže spôsobiť nepríjemnú zemitú chuť.

Kokosová múčka má nízky obsah sacharidov, vysoký obsah vlákniny, jemnú chuť so sladkou vôňou kokosu. Obvykle ju dobre znášajú aj ľudia, ktorí majú viac alergií. Ľudia, ktorí držia diétu s nízkym obsahom sacharidov ňou často nahrádzajú iné múky 1:1. Vtedy treba mať na pamäti, že je nutné pridať viac vajec aby cesto narástlo a bolo vzdušné.
Pri pečení je najvhodnejšie pridať 20 % z celkového obsahu bezlepkových múk.

Všetky tieto múky môžete použiť pri vašich bezlepkových receptoch. Každá bezlepková múka má mierne odlišnú chuť a štruktúru. Absencia lepku má na svedomí, že žiadna z bezlepkových múk nie je vhodná ako 100% náhrada pšeničnej múky. Múky treba vždy kombinovať a vytvoriť si na každý recept ten správny pomer. Pomery, ktoré sú uvedené v článku sú len orientačné. Pretože nájsť ten správny pomer je naozaj umenie. Na druhú stranu z bezlepkových múk môžete nakombinovať nekonečné množstvo ciest na vaše obľúbené recepty. Dôležité je nebáť sa experimentovať!

Foto zdroj: fotograf Nika Novak / Pixmac

 Publikoval o 19:18
okt 282012
 
Pečieme bez lepku

Ak ste sa rozhodli, že upečiete niečo bez lepku, buďte pripravení na najhoršie. Tým myslím, že celé vaše dielo môže nakoniec skončiť v koši. Pečenie bez lepku nie je vôbec také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

Veľa skúsených gazdiniek žije v domnení, že stačí v recepte zameniť bežnú múku za bezlepkovú a výsledok je zaručený. Ale pravda to je iba z polovice. Mám veľa kamarátiek, ktoré sa rozhodli, že niečo upečú. Neverili mi, keď som ich varovala, že bezlepková múka sa správa úplne inak, ako sú zvyknuté u bežnej múky. Výsledok bol skoro vždy rovnaký. To, čo upiekli, bolo suché, drobivé a vôbec nedržalo spolu tak, ako by malo.

Výsledok babičkinho diela bol predsa o niečo lepší, keďže tieto gazdinky si v kuchyni už čo-to skúsili. Vedia, ako zachraňovať príliš husté alebo riedke cesto. Čo robiť, ak sa cesto lepí … Ale v prípade staršej generácie je dobré asistovať alebo nechať v kuchyni naozaj len bezlepkové suroviny. Častokrát sa totiž stáva, že práve babičky v snahe čo najviac vylepšiť receptúru pre svoje vnúča urobia zásadné chyby. Je pravda, že cestu to zrejme pomôže, ale vnúčaťu zrejme uškodia. Viem, že to robia v dobrom úmysle a častokrát ani nevedia, čo môžu pridávať a čo nie. A preto – ako hovorím, asistujte alebo aspoň obmedzte prísun lepku k pečeniu.

A keď už dostanete od niekoho chutný a dobre vyzerajúci bezlepkový koláčik domácej výroby, vždy si pýtajte recept, len tak zo zvedavosti. A možno budete prekvapený, akých banálnych chýb sa môže tvorca dopustiť.

Keď som raz zapisovala recept od kamarátky, ktorá doniesla synovi bezlepkový koláč, tak na nevinnú otázku: „A čím si vysypala plech?”, odpovedala: „No, normálnou múkou.” Vôbec jej to neprišlo ako problém. Všetku svoju pozornosť venovala cestu a jeho príprave. V tom neurobila ani najmenšiu chybu. Recept bol dokonalý. Korunu tomu nasadila práve v momente, keď už bola na seba hrdá, aké parádne cesto sa jej podarilo.

Takisto sa často stáva, že 100%-ný bezlepkový koláč dostane ranu až po upečení. Výsledok je dokonalý, tak prečo ho ešte nevylepšiť polevou alebo ozdobnou posýpkou? Ďalšia zrada.

Pečenie bez lepku je ozajstnou alchýmiou. Nie každý vie piecť, nie každý má na to čas a povedzme si pravdu, nie každého to baví. Ak aj vy patríte medzi tých, pre ktorých bezlepkové pečenie nie je ten pravý adrenalín, skúste zmesi na pečenie.

Existujú bezlepkové zmesi na rôzne druhy sladkých koláčov, muffinov, palaciniek, brownies … Pre tých, čo uprednostňujú slané pochúťky, je to napr. bezlepková zmes na haruľu alebo zmes na pizzu. Na trhu nájdete naozaj mnoho druhov bezlepkových zmesí, ktoré už väčšinou obsahujú všetko potrebné. Inokedy stačí pridať iba niektoré ingrediencie, ako olej, vajcia a pod. Pečenie zo zmesi zvládne naozaj každý. Nemusíte sa strachovať, čo z trúby vytiahnete. Výsledok je takmer istý.

Ak by ste sa ale náhodou niekedy rozhodli, že už je ten pravý čas vyskúšať niečo z vlastnej tvorby, nezabudnite, že najprv sa budete musieť zorientovať v bezlepkových múkach. Aj tu výrobcovia už podali spotrebiteľovi pomocnú ruku. Existuje veľa druhov bezlepkových múk, pričom každá je lepšia na niečo iné. A výrobcovia ich podľa toho aj značia. Tieto múky sú taký medzikrok medzi bezlepkovými zmesami a prirodzene bezlepkovými múkami.

Prirodzene bezlepkové múky bez špeciálneho značenia, na čo sú vhodné, sú tu už naozaj pre majstrov v bezlepkovom pečení. Sú určené pre všetkých, ktorí presne vedia, čo chcú a ako na to. Nechcú čítať žiadne rady alebo návody. To je presne generácia našich babičiek. Recepty mali v hlave a vždy si vedeli poradiť.

Ak si trúfate na takéto pečenie, prečítajte si článok „bezlepkové múky”. Je to taký mini-sprievodca, aby ste sa pri regáli s bezlepkovou múkou nestratili a vedeli si vybrať. Či si už vyberiete múku sójovú, teffovú, pohánkovú, pšenovú, lupinovú, cícerovú, kukuričnú, ryžovú, zemiakovú, výsledok už bude iba vo vašich rukách.

A ak sa vám váš bezlepkový recept podarí, môžete byť na seba náležite hrdý. Tak veľa šťastia!

Foto zdroj: Pixmac

 Publikoval o 19:31
okt 152012
 
Glykemické zaťaženie (GL) a index (GI)

V súvislosti s glykemickým indexom (GI) je nutné sledovať aj množstvo prijatých sacharidov. Hovoríme o glykemickom zaťažení (GL). Je založený na tom, že potravina s vysokým GI spotrebovaná v malom množstve má rovnaký účinok na glykémiu, ako väčšie množstvo potravín s nízkym GI. Diabetik musí brať do úvahy nielen GI, ale aj GL.
Vo všeobecnosti platí, že ak kombinujete potraviny s nízkym GI a vysokým GI, výsledkom bude priemer GI. To je dôležité vedieť, pretože väčšina potravín sa dá kombinovať a tak môžete ovplyvňovať GI potravín. Napríklad ak chcete znížiť GI ovsených vločiek, stačí si ich zaliať mliekom.

Je potrebné si uvedomiť, že GI je užitočným vodítkom pri plánovaní stravy, ale nemal by byť jediným kritériom. Celkové množstvo sacharidov a kilojoulov (kJ) je tiež dôležité. Hlavne pri DM2 (diabetes typu 2), ktorý je často sprevádzaný aj nadváhou.

Zapamätajte si:

  • glykemický index (GI) hodnotí sacharidy podľa toho, ako rýchlo zvýšia glykémiu
  • glykemické zaťaženie (GL) hodnotí sacharidy podľa glykemického indexu (GI) a množstva sacharidov v potravinách
  • ak má potravina nízky GI, neznamená to, že ju môžete jesť bez obmedzenia vo veľkých množstvách
  • vyberte si stravu obsahujúcu dostatok ovocia, zeleniny, strukovín a celozrnných výrobkov
  • naopak, jedzte menej obilných produktov z bielej múky alebo z produktov s vysokou koncentráciou cukru

Ak máte diabetes, je dôležité požiadať o radu svojho lekára pred vykonaním akejkoľvek zmeny vášho jedálnička.

Foto zdroj: fotograf Valentyn Volkov / Pixmac

 Publikoval o 19:19
sep 302012
 
Glykemický index

Jedlo a nápoje sú niečo ako palivo pre naše telo. Prijímame ich vo forme bielkovín, tukov, sacharidov, vody, solí, vitamínov a vlákniny. Sacharidy naše telo uprednostňuje ako zdroj paliva. Všetky potraviny okrem mäsa, tukov, oleja a vody obsahujú sacharidy. Potraviny, ktoré obsahujú sacharidy ovplyvňujú hodnotu glykemického indexu (GI) a následne aj glykémiu. Vstrebávanie sacharidov závisí od (GI) potravín.

Glykemický index (GI) je spôsob, ktorý sa využíva na hodnotenie sacharidov. Hodnotí sa podľa toho, akou rýchlosťou a intenzitou potravina ovplyvňuje glykémiu. GI využíva ako referenčnú (porovnávaciu) hodnotu glukózu alebo biely chlieb. Ich hodnota je 100.

Najčastejšie sa delia potraviny podľa GI na štyri skupiny.

  1. Potraviny s indexom 70 až 100 %. Zemiaky pečené, hranolky, pyré, placka, biele pečivo a chlieb, predvarená ryža, zákusky, keksy a cukríky.
  2. Potraviny s indexom 55 až 70 %. Celozrnné pečivo a chlieb, cestoviny, varené zemiaky, knedľa, tarhoňa, ryža varená.
  3. Potraviny s indexom 30 až 50 %. Varená kukurica, varené strukoviny, mliečne výrobky, ovocie.
  4. Potraviny s indexom 0 až 30 %. Strukoviny, zelenina, orechy a mäso.

Platí teda pravidlo – čím viac sa hodnota GI približuje k 100, tým horší má potravina vplyv na glykémiu. Čím vyšší GI, tým menej je potravina vhodná pre diabetikov.

Existujú ešte aj ďalšie faktory, ktoré znižujú GI. Patria sem všetky “prekážky”, ktoré musí telo prekonať pri spracúvaní potravy.

  1. Tvrdosť potraviny. Záleží teda na spracovaní potraviny. Varená potravina má spravidla vyšší glykemický index ako taká istá v surovom stave. Vysvetlenie je jednoduché. Našemu telu zaberie viac času spracovanie potravy v surovom stave ako tej uvarenej. Keď potraviny uvaríme, kus práce so spracovaním sme už za náš organizmus urobili.
  2. Zrelosť potraviny. Napríklad nezrelý banán má GI 30, zatiaľ čo zrelý banán má GI 51. Pričom zrelý aj nezrelý banán má nízky GI.
  3. Obsah vlákniny. Typickým zástupcom potraviny s vlákninou je zelenina. Patri do skupiny s najnižším GI.
  4. Kyseliny ako napríklad ocot, citrón. Je preto vhodné používať kyslé zálievky na šaláty.
  5. Obsah bielkovín a tukov. Napríklad ak zjete čisté halušky, hodnota GI bude najvyššia. Ak si však k nim pridáte slaninku a bryndzu, GI sa zníži. Môže za to prekážka vo forme tukov a bielkovín, ktorú musí telo pri spracúvaní prekonať. Treba si uvedomiť, že GI je užitočným vodíkom pri plánovaní stravy, ale nemal by byť jediným kritériom. Celkové množstvo sacharidov a kilojoulov (kJ) je tiež dôležité. Hlavne pri DM2, ktorá je často sprevádzaná aj nadváhou. Takže pozor na bryndzové halušky so slaninkou!
  6. Obsah laktózy a fruktózy v potravine.

Keď to zhrnieme, dá sa povedať, že čím viac námahy má telo zo spracovaním potravy, tým nižší glykemický index potravina má. A platí to aj naopak.
Ak by sme mali túto radu uplatniť na jednoduché a zložené sacharidy, bude platiť, že zložené sacharidy sú pri diabetickej diéte výhodnejšie.  Zvyšujú glykémiu pomalšie. Inzulín má  šancu reagovať. Ďalšou výhodou je, že poskytujú trvalejší zdroj energie.

Určíte vás napadá výnimka, kedy sú jednoduché sacharidy pre diabetika vhodnejšie. Je ňou hypoglykémia a zvýšená fyzická záťaž. Vtedy treba siahnuť po rýchlych sacharidoch. Nakoľko telo potrebuje doplniť energiu rýchlo.

O tom, aké sacharidy prijmeme, musíme uvažovať vždy v závislosti od situácie. Nesmieme však zabúdať, že aj množstvo sacharidov bude ovplyvňovať GI. Viac v článku glykemické zaťaženie (GL).

Ak máte diabetes, je dôležité požiadať o radu svojho lekára pred vykonaním akejkoľvek zmeny vášho jedálnička.

Foto zdroj: fotograf Valentyn Volkov / Pixmac

 Publikoval o 20:00
sep 292012
 
Glykemický index (GI) a diabetes

Stále viac sa o glykemickom indexe (GI) hovorí v súvislosti s chudnutím, zdravým stravovaním a zdravým životným štýlom. Úzko to ale súvisí aj s diabetickou diétou. Aj tá je postavená hlavne na správnom prijímaní sacharidov. Práve sacharidy (cukry) majú vplyv na glykémiu (hladinu cukru v krvi). Pre diabetika je dôležité vedieť, ako funguje inzulín a následne spracúvanie sacharidov v našom tele. Iba tak sa môže vyhnúť vysokým glykémiám, ktoré majú za následok komplikácie diabetu.

Pankreas je orgán, ktorý vylučuje hormón inzulín. Inzulín pomáha glukóze migrovať z krvi do buniek. Naše svaly, mozog a nervový systém sa na glukózu spoliehajú. Je to ich hlavné palivo. Zdroj energie. Prebytok glukózy z potravy telo premieňa do inej formy zvanej glykogén. Ten je následne uložený do pečene. Je pripravený doplniť hladinu cukru v krvi v prípade, keď dôjde k jej poklesu. Stáva sa tak medzi jedlami alebo počas fyzickej aktivity.

U diabetika tento proces nefunguje tak ako by mal. Inzulín sa buď netvorí – DM1, alebo nefunguje správne – DM2. Hladiny glykémie sa zvyšujú nad normálne hladiny. A práve tomu je dôležité sa vyhnúť. Jedným zo spôsobov, ako to docieliť, je prijímanie potravy s nízkym GI. Iba tak dokáže inzulín správne reagovať.

Sacharidy môžeme posudzovať ako jednoduché a zložené. Alebo ich môžeme hodnotiť podľa ich GI. Obidva spôsoby hodnotenia sú postavené na tom, ako ovplyvňujú glykémiu.

O glykemickom indexe (GI) sa kedysi moc nehovorilo. Diabetik si vystačil so sacharidovou jednotkou (SJ) a delením sacharidov na jednoduché a zložené. Diabetici sú vlastne priekopníci v GI, aj keď si to neuvedomujú. V článku “Glykemický index (GI) a diabetická diéta” sa dozviete viac o GI, aby ste aj vy mohli posúdiť, ako moc GI súvisí s diabetickou diétou.

Foto zdroj: fotograf Valentyn Volkov / Pixmac

 Publikoval o 21:01
aug 152012
 

Ak existuje podozrenie na celiakiu, lekár vás môže poslať na krvné testy. Ak sú krvné testy pozitívne na celiakálne protilátky, pošlú vás na endoskopické vyšetrenie tenkého čreva, kde vám odoberú vzorku sliznice. K správnemu stanoveniu diagnózy celiakie totiž nestačí len krvné vyšetrenie, aj keď je pozitívne. Nevyhnutná je aj endoskopia. Celiakia môže byť potvrdená iba na základe takéhoto vyšetrenia. Môže sa totiž stať, že aj napriek pozitívnym krvným testom sa celiakia nepotvrdí.

Viem, že ľudí odrádza od endoskopie hlavne strach z neznámeho. Preto aj píšem tento článok, aby ste sa mohli na endoskopiu psychicky pripraviť. Je určite lepšie, keď viete presne, čo vás čaká. Z vlastnej skúsenosti vám preto popíšem, ako prebieha endoskopia u dospelého. Tak poďme pekne po poriadku.

Endoskopia je vyšetrenie pomocou optického prístroja, ktorý sa nazýva endoskop. Poznáme endoskopy klasické a videoendoskopy. Videoendoskopy majú na konci zariadenia mini kameru. Vďaka nej lekár presne vidí, kadiaľ prístroj postupuje. Ak je váš lekár zhovorčivý, dozviete sa z jeho komentárov viac, ako by ste chceli vedieť. Ak budete mať záujem, môžete jedným očkom pozorovať všetko na obrazovke rovnako, ako váš lekár. Hovorím jedným očkom, lebo v polohe, v ktorej budete ležať ako prikovaný, sa vám viac nepodarí. A nie každý má na takýto priamy prenos z vlastného tela „žalúdok“. Ale pre zvedavých pacientov tu táto možnosť je.

Keď sa prístroj dostane na to správne miesto, odoberie vzorku, ktorá je odoslaná na histologické vyšetrenie. Hovoríme o biopsii. Biopsia sa vykonáva pomocou bioptických kliešťov. Ľudskou rečou povedané, do kanála v endoskope sa vsunie kus drôtu, ktorý má na svojom konci niečo ako štipec. Keď je prístroj na správnom mieste, štipcom sa odoberie vzorka. Aj keď to znie hrôzostrašne, odobratie samotnej vzorky ani nezaznamenáte.

Skôr ako dôjde k testovaniu na celiakiu je dôležité pravidelne jesť stravu s lepkom. Inak sa môže stať, že budú výsledky falošne negatívne. Inými slovami testy tvrdia, že celiakiu nemáte, aj keď ju v skutočnosti máte.

Vyšetrenie prebiehalo ambulantne v gastroenterologickej ambulancii za pomoci videoendoskopu. Na vyšetrenie musíte prísť nalačno. Nalačno v tomto prípade znamená, že nesmiete 12 hodín pred zákrokom piť, jesť ani fajčiť. Presné informácie vám dajú pred zákrokom v ambulancii.

Celú prípravu na vyšetrenie v ambulancii pokladám za nenáročnú. Pred vyšetrením vám do hrdla vstreknú spray na znecitlivenie. Ľahnete si na ľavý bok a do úst vám vložia umelý chránič. Lekár vás vyzve, aby ste do chrániča zahryzli. Chránič musí po celú dobu vyšetrenia zostať v ústach. Nemajte strach, že by vám vypadol. Sestrička vám ho bude pridŕžať.

Najhorší moment vyšetrenia (teda aspoň pre mňa) bol, keď lekár zasunul hadičku cez chránič do krku. Musíte hadičku akoby prehltnúť. Vtedy vás určite napne, je to úplne normálne. Ale keď sa endoskop dostane ďalej, to najhoršie máte za sebou. Postupne som dokonca zistila, že aj s hadičkou v krku môžem prehĺtať. Bola to pre mňa úľava. Inak sa pripravte na nadmerné slinenie. Ak sa vám aj podarí prehĺtať, slineniu sa nevyhnete. Je dobré mať preto so sebou zopár vreckoviek naviac.

Dobré je vedieť, že keď pocítite nepríjemný tlak v žalúdku, nie je to nič nezvyčajné. Tento tlak je spôsobený vzduchom, ktorý je potrebný na rozpnutie žalúdka, aby mal lekár dobrý prehľad pri vyšetrovaní. Keď dobre spolupracujete, zistíte, že tento vzduch môžete vypúšťať ústami, aby vás netlačil. Ak sa vám to nepodarí, alebo podarí len čiastočne, vzduch si pomôže sám. A to tak, že začnete grgať. Neverila som, akých zvukov som schopná. Je to ale úplne normálne, keďže sa vo vás hromadí vzduch.

Aj keď je endoskop len v polovičke svojej cesty, zrazu zistíte, že je to naozaj bezbolestné vyšetrenie. V kútiku duše som sa bála, čo ešte príde. Vtedy som nevedela, že to najhoršie je za mnou. Ak by vám robili vyšetrenie iba na prítomnosť Helicobactera pylori, cesta endoskopu by v žalúdku skončila. Odobrali by vzorku zo sliznice žalúdka a prístroj vytiahli. Pri vyšetrení na celiakiu ešte nie je koniec. Prístroj musí pokračovať vo svojej ceste až do tenkého čreva, kde odoberie vzorku.

Po tom, čo lekár prezrie žalúdok (veď keď už máte v žalúdku kameru, bola by škoda neskontrolovať ho), postupne zasúva endoskop do čriev. Cítite, ako sa hadička točí cez črevo, až kým nedosiahne to správne miesto na odobratie vzorky. Lekár počas tohoto vyšetrenia prehliadne aj črevnú sliznicu. Mne po vyšetrení hneď oznámili, že črevná sliznica nevyzerá byť poškodená. Teda, že klky vyzerajú byť v poriadku. Celé vyšetrenie trvá od piatich do desiatich minút. Záleží na tom, ako dlho si bude lekár prehliadať tráviacu trubicu, žalúdok, črevnú sliznicu pohľadom zvnútra a ako budete spolupracovať. V ordinácii tak pacient nezvykne byť viac ako 15 až 20 minút aj s prípravou.

Aj keď je vyšetrenie bezbolestné, pre niekoho môže byť nepríjemné. Tieto nepríjemnosti sa dajú celkom v pohode zvládnuť, ak s nimi počítate a pripravíte sa na ne. Toto vyšetrenie dovoľuje nielen bezpečne stanoviť diagnózu, ale posúdiť aj stupeň poškodenia črevnej sliznice. Na základe tohto poškodenia sa presne určí stupeň celiakie a nastaví bezlepková diéta. Veľa pacientov s celiakiou neustále uniká stanoveniu správnej diagnózy. Jeden z dôvodov je aj ten, že sa boja podstúpiť endoskopiu s následnou biopsiou. Vystavujú sa tak však možným komplikáciám neliečenej celiakie.

Ak už existuje podozrenie na celiakiu a vy o ňom viete, dotiahnite diagnostikovanie celiakie do konca. A to je možné iba vďaka endoskopii, ktorá je pokladaná za zlatý štandard pri diagnostikovaní celiakie.

 Publikoval o 12:30
aug 012012
 

Pri obidvoch typoch diabetu je podstatou diéty obmedziť príjem cukrov (sacharidov). U pacientov s diabetom typu 2 je dôležité obmedziť aj príjem tukov. Dôležité je vedieť, že sacharidy podľa najjednoduchšieho členenia delíme na jednoduché a zložené.

Zložené sacharidy sú známe ako pomalé cukry. Ich najlepším zdrojom sú:

  • obilniny (vrátane nelúpanej ryže a kukurice), celozrnná múka, vločky a všetko, čo je z nich vyrobené
  • strukoviny (vo forme bôbov alebo múky)
  • ovocie a zelenina, ktoré je potrebné konzumovať primerane, aby v organizme nevznikal ani prebytok, ani nedostatok cukrov

Zložené sacharidy by mali tvoriť základ stravy diabetika. Nespôsobujú totiž prudký vzostup glykémie (hladiny cukru v tele). Vstupujú do krvi pomalšie. To je dôležité práve v prípade diabetu typu 2, keď je funkcia inzulínu obmedzená. Cukor môže byť z krvi bez problémov „vychytaný“. Čím vyšší obsah vlákniny majú tieto sacharidy, tým pomalší je vzostup glykémie.

Jednoduché sacharidy sú známe ako rýchle cukry. Patrí sem: glukóza, fruktóza, sacharóza, laktóza a maltóza.

Glukóza (hroznový cukor) zdvíha glykémiu najprudšie. Je to jediná forma cukru, ktorá sa okamžite po konzumácii dostáva do krvi a následne do celého tela. Glukóza predstavuje okamžitý zdroj energie. Glukóza je vo forme glykogénu ukladaná do zásob v pečeni a vo svalových bunkách. Je to účinná prvá pomoc pri hypoglykémii (nízka hladina cukru v krvi).

Fruktóza (ovocný cukor) sa vstrebáva o niečo pomalšie. Nakoľko najprv putuje do pečene, kde sa mení na glukózu.

Sacharóza (repný cukor) je bežný cukor, ktorý používame na sladenie. Skladá sa z glukózy a fruktózy. O tom, ako rýchlo nám po nej stúpne glykémia rozhoduje to, v akej forme ju naše telo prijme. Rýchly vzostup nastáva, ak ju prijmeme vo forme sladkého nápoja. Je to ideálna pomoc pri hypoglykémii. Ak ju prijmeme napr. vo forme keksov, vzostup je pomalší. Môže za to kombinácia so zloženými sacharidmi.

Laktóza (mliečny cukor) sa skladá z glukózy a galaktázy. Keďže v laktóze sa nachádzajú aj tuky, vzostup glykémie býva pomalší.

Maltóza (sladový cukor) sa nachádza napr. v pive. Je dôležité vedieť, že po pive a iných alkoholických nápojoch prudko stúpa glykémia, no po čase klesá. Preto sa treba mať na pozore pred hypoglykémiou.

Vzostup po jednoduchých sacharidoch je tak prudký, že „lenivý inzulín“ u diabetika typu 2 nestačí cukor vychytávať a dochádza k prudkému zvýšeniu glykémie. U diabetika typu 1 nemusí byť vzostup taký prudký. Skúsený diabetik si dokáže správne regulovať množstvo podaného inzulínu v závislosti na množstve prijatých cukrov, či už jednoduchých alebo zložených. Aj napriek tomu je príjem sacharidov obmedzený a presne stanovený v individuálnom jedálnom pláne. Pri zostavení jedálneho plánu sa používajú sacharidové jednotky (SJ).

Vo všeobecnosti platí, že jednoduché sacharidy je doporučené konzumovať v čase, keď je glykémia nízka, alebo v čase zvýšenej fyzickej záťaže. Naopak zložené sacharidy sú preferované pre obidva typy cukrovky ako základ stravy.

Pre diabetikov je rovnako dôležité kontrolovať obsah cukru, ako aj celkovú energetickú hodnotu.

 Publikoval o 19:58
júl 022012
 

Pre diabetes mellitus typ 2 je naopak typický prebytok inzulínu, ktorý však nie je schopný udržať normálnu hladinu cukru v krvi. Príjem potravy je natoľko zvýšený a výdaj energie natoľko nedostačujúci, že ani dostatok inzulínu nezabráni hromadeniu cukru v krvi. Dostatok inzulínu umožňuje cukrom prestúpiť z krvi do buniek. Bunky sú však už natoľko preplnené cukrom, že je vstup obmedzený a cukor zostáva uväznený v krvi. V niektorých prípadoch je dostačujúca diéta, pohyb, zníženie hmotnosti a zmena životného štýlu. Inokedy je nutné aj užívanie tabliet. Tie pomáhajú zlepšiť účinok produkovaného inzulínu. No nie vždy je táto liečba dostačujúca. Často dochádza aj k potrebe aplikovať inzulín.

Tento typ postihuje hlavne dospelú populáciu. Genetika hraje v prípade diabetes mellitus typ 2 veľkú rolu. Avšak malá fyzická aktivita, zlá strava alebo nadváha výrazne zvyšujú riziko vzniku tohoto typu. Približne 85 % všetkých diabetikov trpí práve týmto typom choroby. Posledné výskumy ukazujú, že stále častejšie sa tento typ objavuje aj u mladých pacientov. Aj v tomto prípade je spôsobený tým, že príjem živín je vyšší ako ich výdaj. V jednoduchosti povedané, nedostatkom pohybu a zlými stravovacími návykmi.

Príznaky u typu 2 nie sú tak dramaticky pozorovateľné ako u typu 1. Tento typ môže dokonca prebiehať dlhý čas bez príznakov. A v tom je zákerný. Skutočné nebezpečie totiž spočíva v dlhodobom pôsobení cukru na organizmus. Preto je dôležité, aby bol diabetes diagnostikovaný a podchytený čím skôr.

Medzi príznaky, ktoré by sme nemali podceňovať, patria:

  • pocit svrbenia, brnenie alebo necitlivosť v rukách alebo nohách
  • rany, ktoré sa pomaly hoja
  • opakujúce sa infekcie močového mechúra
  • únava
  • rozmazané videnie

Príznaky sa môžu od pacienta k pacientovi značne odlišovať. Dôležité je nepodceňovať tieto
príznaky a navštíviť lekára.

 Publikoval o 14:10
júl 012012
 

V prípade diabetes mellitus typ 1 sa jedná o metabolickú poruchu imunitného systému. Bunky imunitného systému majú za úlohu likvidovať všetky cudzorodé látky, baktérie, vírusy, ktoré prenikajú do nášho tela. V prípade DM 1 dochádza k situácii, keď bunky imunitného systému zaútočia na svoje vlastné beta bunky, ktoré produkujú inzulín a postupne ich zničia. Čo je príčinou tejto deštrukcie, nie je úplne známe. Do úvahy pripadajú vírové infekcie, genetická výbava, či zlý životný štýl. Ak raz k tejto deštrukcii dôjde, nie je možné ju zastaviť. Rozdielna je iba rýchlosť, akou k tomuto sebazničeniu dochádza. Výsledkom je úplna absencia alebo nedostatok inzulínu. Chýbajúci inzulín je nutné nahrádzať zvonku. Na rad prichádza doživotné podkožné aplikovanie inzulínu spolu s diétou.

Nakoľko rýchlosť ničenia beta buniek je individuálna, je doležité správne nastavenie aplikovaných jednotiek inzulínu vašim diabetológom. Aj keď tento typ diabetu sa považuje za vážnejší, život s ním može byť flexibilnejší ako by sa zdalo. A to vďaka inzulínu, ktorý si pacient sám aplikuje. Vyžaduje to však skúsenosť, ktorú po čase nadobudne každý pacient. Diabetológ je v tomto prípade vašim “trénerom”. Tento typ postihuje hlavne deti a ľudí v mladom veku, približne do 30 rokov. Jedná sa o doživotný (chronický) stav. Z celkového počtu diabetikov postihuje približne 5 až 15 %.

Príznaky typu 1:

  • nadmerné močenie: nahromadený cukor v krvi odchádza z tela močom, prvým príznakom je časté močenie a následne neustály smäd. Je to začarovaný kruh.
  • neustály hlad: k bunkám sa nedostáva energia, preto má diabetik prehnaný hlad. Napriek neustálemu hladu človek chudne. Bez energie dochádza k chronickej slabosti, únave a rozmazanému videniu.
  • zlé hojenie rán: vysoká hladina cukru bráni bielym krvinkám správne fungovať. Ich hlavnou úlohou je práve ničenie baktérií. Výsledkom je pomalé hojenie rán.
  • časté infekcie pohlavných orgánov a močového mechúra: sú dôsledkom narušeného imunitného systému.

Príznaky sa môžu od pacienta k pacientovi značne odlišovať. Dôležité je nepodceňovať tieto príznaky a navštíviť lekára.

 Publikoval o 14:08
jún 302012
 

Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na bežne neškodné látky z okolia.

Atopia je dedične podmienený sklon k tomu, aby sa človek stal alergikom. U troch zo štyroch atopikov prepukne alergia. Atopikov je u nás asi 40 % a alergikov 30 %.

V diagnostike sa používajú kožné testy a laboratórne vyšetrovacie metódy IgE protilátok. Obraz diagnózy potom dopĺňa anamnéza a sledovanie jednotlivých klinických príznakov. U alergika imunitný systém reaguje neprimeranou alergickou reakciou na látky z okolitého prostredia. Telo alergika vyhodnotí ako hrozbu niečo, čo je svojou podstatou prakticky neškodné. Látky, ktoré sú schopné takúto reakciu vyvolať, nazývame alergény. Sú to väčšinou bielkoviny rastlinného a živočíšneho pôvodu. Zdravý jedinec tieto alergény toleruje. Alergik reaguje na ich prítomnosť naštartovaním svojej obranyschopnosti.

Alergia najčastejšie spôsobuje :

  • dýchacie problémy (astma, kašeľ, kýchanie, bronchitída, sezónna a celoročná nádcha)
  • zažívacie problémy (zvracanie, hnačky, zápchy, nevoľnosť, pálenie záhy, kolika)
  • kožné príznaky (žihľavka, ekzém)

Závažné alergie môžu spôsobiť problémy s dýchaním, zníženie krvného tlaku a v najhoršom prípade dochádza až k anafylaktickému šoku. Ide o náhlu a veľmi prudko prebiehajúcu systémovú reakciu. Alergik je ohrozený opuchmi, ktoré postihujú celý organizmus. Zvlášť nebezpečné sú opuchy hrdla a jazyka, kedy môže dôjsť až k uduseniu. Dochádza k zníženiu krvného tlaku, kŕčom, poruche vedomia až k zlyhaniu srdca. Najčastejšie k týmto reakciám dochádza po zjedení potraviny, na ktorú je človek alergický, alebo po uštipnutí hmyzom. Medzi najznámejšie alergény patria peľové zrnká, potraviny, lieky a v neposlednej rade aj chémia (kozmetika, pracie prášky). Základným pravidlom je obmedziť kontakt so všetkými alergénmi. Tie sa dostávajú do organizmu buď vdýchnutím, prijatím v potrave alebo priamym kontaktom s kožou. Existuje aj veľa podnetov, ktoré nie sú v pravom slova zmysle alergény, ale alergie zhoršujú. Môže ísť o cigaretový dym, smog, infekcie, chlad, emócie, námahu a mnoho ďalších. Alergia sa môže prejaviť aj na orgánoch, ktoré vlastne vôbec neprišli do kontaktu s alergénom. Typickým príkladom je práve potravinová alergia. Môže byť príčinou nádchy, ekzému, žihľavky alebo dokonca anafylaktického šoku. Postihuje zhruba 2 – 4 % alergikov. Alergia je dedičné ochorenie. Ak je alergik otec, riziko alergie je 40%, u matky alergičky stúpa riziko na 50 %. V prípade alergie u obidvoch rodičov stúpa percento zdedenia na 70 až 100 %. Stále častejšie pribúdajú prípady, keď sa aj zdravým rodičom narodí dieťa s atopiou. Treba mať na pamäti, že alergia môže prepuknúť kedykoľvek počas života. A pritom predchádzať alergii sa dá len veľmi ťažko.

Prevencia sa delí na:

  • primárnu prevenciu, ktorá sa týka zdravých jedincov a zachádza do doby pred narodením a do útleho veku. Nepochybne najznámejšou a najviac diskutovanou prevenciou alergie je kojenie. Ako dlho by kojenie malo trvať je neustále témou plnou rozporov. Nielen medzi mamičkami, ale aj lekármi. Presne stanovená a odporúčaná doba, na ktorej by sa zhodli všetci lekári, neexistuje.
  • sekundárnu prevenciu, ktorá je zameraná na liečenie aj minimálnych príznakov. To znižuje riziko zhoršenia stavu v budúcnosti.

Liečbu alergie delíme na:

  • preventívnu liečbu, ktorá spočíva v podávaní liekov aj v období relatívneho kľudu. Ide o liečbu trvalú a každodennú. Týmto spôsobom je alergia utlmená. Hovoríme o alergii “pod kontrolou”. Medzi lieky patria predovšetkým kortikosteroidy, antileukotriény a antihistaminiká vyššej generácie. Patria sem aj vakcíny, teda imunoterapia. Cieľom vakcín je tvorba protilátok. Do tela sa v pravidelných dávkach dostáva špeciálne upravený alergén. Telo si postupne na nový alergén zvykne, vytvorí si naňho toleranciu a zároveň si vybuduje prirodzenú obranyschopnosť proti danému alergénu
  • úľavovú liečbu, ktorá naopak používa lieky na odstránenie akútnych následkov alergie (akútna nádcha, astmatický záchvat či anafylaktický šok)

Alergia je chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje celoživotnú liečbu. Výnimku tvoria snáď len potravinové alergie a ekzémy u malých detí, z ktorých zvykne určité percento detí vyrásť. Riziko návratu však zostáva.
Základom starostlivosti o každého alergika je dostať sa do rúk špecialistu. Iba tak je možné správne podchytiť a nastaviť liečbu. Cieľom takejto liečby je sústrediť sa na príčiny alergie a tak sa vyhnúť liečeniu dôsledkov alergie. Nedovoľte, aby vám alergia znepríjemňovala život a navštívte lekára.

 Publikoval o 18:59
jún 302012
 

Fenylketonúria (PKU) je vrodená porucha metabolizmu.

Fenylketonúria je recesívne dedičné ochorenie. To znamená, že na to, aby dieťa ochorelo, musí zdediť zmutovaný gén od obidvoch rodičov. Takto postihnutým deťom chýba enzým fenylalaninhydroxyláza. Ten má za úlohu spracúvať aminokyselinu fenylalanín (PHE). Nespracovaný fenylalanín je zdrojom všetkých problémov. Každý, kto má fenylketonúriu, musí dodržiavať celoživotnú diétu.

Príznaky tejto choroby sú u nás skôr raritou, nakoľko u všetkých novorodencov sa robí hneď po narodení skriningové vyšetrenie. V prípade pozitívnych výsledkov je choroba hneď podchytená. Liečba musí byť zahájená ešte pred 3 mesiacom veku dieťaťa. Ak by bola fenylketonúria nerozpoznaná, môže sa prejavovať mentálnou retardáciou, záchvatmi, nadmerným svalovým napätím a hyperaktivitou.

Fenylalanín je jedna z dvadsiatich aminokyselín, z ktorých sa skladajú bielkoviny. Diéta pre ľudí trpiacich fenylketonúriou spočíva v obmedzení príjmu bielkovín. V opačnom prípade sa bude táto aminokyselina zhromažďovať v tele. Je schopná napáchať nenapraviteľné škody na ľudskom intelekte. Najväčšie problémy spôsobuje v rannom detstve a v čase dospievania, keď sa nervový systém vyvíja. Prísne dodržiavanie diéty by malo byť samozrejmosťou po celý život.

Základom diéty je vyhnúť sa potravinám, ktoré obsahujú bielkoviny. Patria sem živočíšne výrobky, obilniny, bežné pečivo, strukoviny, cereálie, orechy, vajcia, čokoláda, čiastočne aj väčšina druhov ovocia a zeleniny. Zvláštnu kapitolu potom tvorí umelé sladidlo aspartam, ktoré obsahuje fenylalanín.

Zakázané potraviny pri fenylketonúrii je možné nahrádzať špeciálne upravenými nízkobielkovinovými výrobkami. Ako napríklad nízkobielkovinové pečivo, cestoviny, sladkosti alebo údeniny. Medzi ďalšie vhodné potraviny patria rastlinné a živočíšne tuky, cukor a presne na gram odvážené niektoré druhy ovocia a zeleniny.

Tolerancia fenylalanínu je totiž u každého iná. Preto musí byť diéta pre každého pacienta ušitá presne na mieru. Dôležitá je úzka spolupráca s lekárom a diétnou sestrou. Každý musí presne vedieť, aká je jeho denná norma pre príjem fenylalanínu. Tú musí potom dodržiavať. Na základe pravidelných návštev lekára je kontrolovaná hladina fenylalanínu v krvi. Podľa výsledkov je diéta upravovaná. Potraviny s vysokým obsahom bielkovín musia byť z potravy úplne vylúčené.

Strava fenylketonurika je teda chudobná na bielkoviny. Ako vieme, bielkoviny sú hlavnou stavebnou látkou pre organizmus. V potrave je preto dôležité bielkoviny dopĺňať. Robí sa to vo forme aminokyselinových zmesí, ktoré sa pridávajú do jedla. Tie obsahujú aminokyseliny bez fenylalanínu. Zároveň telu dodávajú tuky, vitamíny, minerály a stopové prvky.

Každý rodič dieťaťa s fenylketonúriou obdrží v metabolickom centre takzvané “Potravinové tabuľky” pre nízkobielkovinovú diétu. Pomocou tejto tabuľky je možné určiť obsah bielkovín v jednotlivých potravinách. Ľahko si tak spočítajú denné povolené množstvo jednotlivých potravín.

 Publikoval o 18:56
jún 302012
 
Intolerancia laktózy

Intolerancia laktózy je enzymatická porucha, pri ktorej chýba alebo nefunguje enzým laktáza.

Laktóza – mliečny cukor
Laktáza – enzým, ktorý nám pomáha laktózu tráviť

Veľa ľudí môže bez problémov vypiť dva aj tri poháre mlieka. Mlieko je v ich črevách plne strávené vďaka enzýmu laktáza a vstrebáva sa ďalej do krvného obehu.

Pri nedostatku enzýmu laktáza dochádza k problémom s trávením mlieka alebo mliečnych výrobkov. Jednou s možností, ako sa vyhnúť problémom s trávením je konzumovať výrobky bez laktózy.

Ako starneme, naše telo má tendenciu produkovať stále menej enzýmu laktázy. Na vine môžu byť niektoré lieky alebo choroby. Tie zvyknú produkciu enzýmu znižovať. Je dôležité poznamenať, že neznášanlivosť laktózy nie je to isté ako alergia na mlieko (pozri článok Alergia).

Príznaky intolerancie sú vracanie, hnačky, nadúvanie, kŕče. Tieto príznaky začínajú 30 minút až 2 hodiny po konzumácii potraviny obsahujúcej laktózu. Laktózu obsahujú všetky živočíšne mlieka.

Laktózu obsahujú všetky mliečne výrobky a srvátka vo všetkých jej formách.

Naopak riziko pre vás nepredstavuje: mliečna bielkovina, kyselina mliečna a baktérie kyseliny mliečnej.

Bez dostatku enzýmu laktázy prechádza veľká časť laktózy nestrávená do hrubého čreva. To sa absorbuje vodu a zvyšok sa stáva vhodnou potravou pre baktérie. Plyny a kyseliny, ktoré sa tvoria, spôsobujú bolesti brucha a hnačky.

Deficit laktázy delíme na:

  • Adultný (dospelý) deficit: je najčastejší a je podmienený geneticky. Začína sa prejavovať v dospelosti. S vekom môže produkcia enzýmu u niektorých jedincov klesať. Nejedná sa o úplný nedostatok enzýmu, je iba znížená jeho funkcia. Telo má tendenciu pracovať na báze “dopyt-odbyt”. To znamená, čím menej laktózy telo prijme, tým menej laktázy telo vyprodukuje. Preto nie je správne úplne sa vyhnúť laktóze. Môže to problém iba zhoršiť. Je dôležité stanoviť si toleranciu na laktózu a postupne ju pridávať do stravy.
  • Získaný (prechodný) deficit: vzniká najčastejšie po niektorých zápalových ochoreniach (napr. rotavírusové hnačky), v dôsledku chronických ochorení (napr. celiakia). Spúšťačom môže byť aj používanie niektorých liekov (napr. antibiotík, kedy je liekmi poškodená črevná sliznica). Enzým laktáza býva prvým enzýmom, ktorého aktivita sa v prípade poškodenia črevnej sliznice naruší. Často stačí 4 až 6 týždňová bezlaktózová diéta a produkcia enzýmu sa vráti do normálu.
  • Vrodený (kongenitálny) deficit sa rozdeľuje na dva podtypy:
    • prvom prípade sa jedná o úplný nedostatok enzýmu laktáza
    • v druhom prípade je tvorba enzýmu dostačujúca, ale enzým nefunguje tak, ako by mal

    V oboch prípadoch už od narodenia nastávajú kolikové stavy (bolesti brucha, hnačky, zvracanie) hneď po požití mlieka. Jedná sa o typ, ktorý si vyžaduje celoživotnú bezlaktózovú diétu.

  • Intolerancia laktózy u nedonosených novorodencov: je spôsobená nezrelosťou tráviaceho systému dieťaťa v čase narodenia. Vekom sa aktivita enzýmu laktázy zvyšuje. Dovtedy však musia tieto deti dostávať špeciálne upravené mliečne formuly.

Ak si myslíte, že vám mlieko nerobí dobre, poraďte sa so svojim lekárom. Nakoľko aj iné závažné ochorenia môžu spôsobovať podobné príznaky.

V prípade potreby vás môže lekár objednať na diagnostický test. Pri týchto testoch sa vypije väčšie množstvo mlieka a dychovým testom sa meria aktivita enzýmu laktáza. Aj pozitívny test môže znamenať, že menšie množstvo laktózy bude tolerované. Jedná sa o nepriamu vyšetrovaciu metódu, ktorá je používaná najčastejšie.

Priama vyšetrovacia metóda spočíva v odobratí vzorky z tenkého čreva. Zo vzorky sa dá zistiť presná aktivita enzýmu. Táto metóda nepatrí medzi štandardné, nakoľko je invazívna.

V prípade intolerancie na laktózu sa stále častejšie používajú niektoré farmaceutické výrobky, ktoré obsahujú enzým laktázy. Vyrábajú sa vo forme tabliet alebo kvapiek. Tablety sú určené na priamu spotrebu. Štiepia laktózu priamo v tele. Kvapky sa zase pridávajú napríklad do mlieka. Štiepia laktózu ešte pred konzumáciou (pozri príbalové letáky jednotlivých doplnkov).

Foto zdroj: Pixmac

 Publikoval o 18:34
jún 302012
 

Celiakia je autoimunitné ochorenie spôsobené trvalou neznášanlivosťou lepku.

Lepok-Gluten (po anglicky) je bielkovina, ktorá sa nachádza v pšenici, jačmeni a raži. Nedoporučuje sa konzumovať ani ovos. Lepok je tiež prítomný v potravinách vyrobených z týchto obilnín, napr. v slade. Mnohé potraviny, v ktorých sa nachádza lepok, sú zjavné. Ako napr. chlieb, koláče, cestoviny, keksy. Treba si však dávať pozor na potraviny, ktoré obsahujú lepok vo forme skrytých prísad, ako sú stabilizátory chuti či zahusťovadlá. Bezlepková diéta spočíva vo vylúčení týchto potravín zo stravy. Musí ju dodržiavať každý, kto má celiakiu.

Často sa celiakia mylne považuje za alergiu na lepok. Celiakia však nie je alergia. Výskyt alergie na lepok je vzácnejší a príznaky sú úplne iné. Lepok je v tomto prípade alergén.

Steny tenkého čreva sú lemované malými výbežkami, tzv. klkmi. Tieto klky sú nepostrádateľné pre správne vstrebávanie živín. Keď ľudia s celiakiou jedia lepok, dochádza k vyhladeniu klkov. Vstrebávanie živín je narušené. Príznaky tohto stavu sú napr. hnačky, bolesti brucha, anémia (chudokrvnosť), či zníženie telesnej hmotnosti. U každého jedinca sú príznaky rôzne výrazné. Obraz celiakie u detí a dospelých je tiež rozdielny. U detí sa najčastejšie objavujú hnačky, nafúknuté bruško, dieťa neprospieva, trpí striedaním nálad. V školskom veku sa prejavuje predovšetkým oneskorením telesného a psychického vývoja. Choroba sa môže v čase puberty spontánne zlepšiť. Z toho vznikla mylná predstava, že celiakia je choroba detského veku a že dieťa z nej postupne vyrastie.

U dospelých je známa tzv. kožná forma celiakie. Prejavuje sa predovšetkým svrbiacimi pľuzgiermi, hlavne na končatinách, zadku, trupe a vo vlasoch. Zmeny na čreve sú v tomto prípade málo výrazné, zatiaľ čo postihnutie kože je veľmi nápadné. Len málo dospelých má príznaky podobné detským. Ich príznaky sú poväčšine málo výrazné a kolísavé. To je aj dôvod, prečo je ich tak málo diagnostikovaných. Predpokladá sa, že z celkového počtu je to len 10 – 15 %.

Jediná možná liečba celiakie je celoživotná bezlepková diéta. Keď je lepok vylúčený z potravy, poškodené črevo sa vráti do normálu. Je veľmi dôležité dodržiavať diétu aj keď sa symptómy zlepšia. Opätovné príjmanie aj malého množstva lepku zvyšuje riziko zdravotných problémov.

Dobrou správou je, že existuje celá rada prirodzene bezlepkových potravín. Patria sem: mäso, mlieko, vajcia, orechy, semienka, cukor, ovocie, zelenina, ryža, proso, pohánka, kukurica, strukoviny, zemiaky, amarant, sója, čaj, káva, víno, tuky, oleje a voda. Tieto potraviny sa používajú k výrobe bezlepkových produktov.

Skôr ako dôjde k testovaniu na celiakiu je dôležité pravidelne jesť stravu s lepkom. Inak sa môže stať, že budú výsledky falošne negatívne. Inými slovami testy tvrdia, že celiakiu nemáte, aj keď ju v skutočnosti máte. Prvým krokom v diagnostike bývajú krvné testy, ktoré merajú množstvo určitých protilátok. Ak je ich hladina vysoká, pacient má pravdepodobne celiakiu. Ak je hladina nízka, nie vždy to znamená, že pacient nemá celiakiu. Krvné testy nie sú dokonalé.

Preto jediným smerodatným vyšetrením zostáva biopsia tenkého čreva počas endoskopie. Lekár prechádza dlhou úzkou trubicou (endoskop) cez ústa do žalúdka, až do tenkého čreva. Lekár môže pomocou endoskopu fotiť a odobrať tkanivo. Vzorka je odoslaná na histologické vyšetrenie a ohodnotená histologickým skórovaním podľa Marsha. Treba podotknúť, že celá procedúra je bezbolestná. Pôvodná Marshova kvalifikácia má stupne 0 až 4, tretí stupeň má ešte podstupne A, B, C. Pre celiakiu je typický stupeň 3 a 4.

Ak celiatik nedodržiava diétu, jeho imunitný systém je pod stálym tlakom a môžu sa objaviť ďalšie autoimunitné ochorenia. Postupne môže dôjsť aj k úplnému zlyhaniu imunitného systému a k vzniku závažných komplikácií. Niektoré z nich môžu priamo ohrozovať život. Preto je dôležité a nevyhnutné dodržiavať celoživotnú bezlepkovú-bezgluténovú diétu. Práve diéta je jediným známym a fungujúcim liekom na celiakiu.

Bezlepkové potraviny a suroviny sú označené slovami “bezgluténová potravina” alebo “neobsahuje glutén”. Tiež bývajú označené symbolom preškrtnutého klasu. Pre potraviny označené ako “bezgluténové” platí obsah lepku menej než 20 mg/kg. Hranica pre obsah lepku v potravinách označených ako “veľmi nízky obsah gluténu” je maximálne 100 mg/kg. Tieto hodnoty sú stanovené podľa Nariadenia komisie (ES) č.41/2009. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

 Publikoval o 17:31
jún 302012
 
Alergia na mlieko

Alergia na mlieko je alergiou na bielkovinu kravského mlieka.

Ľudia si často zamieňajú alergiu na mlieko s intoleranciou laktózy. Jedná sa však o dve rozdielne diagnózy. V prípade intolerancie ide o poruchu trávenia (pozri článok intolerancia laktózy). Alergia na mlieko je nežiadúca reakcia imunitného systému na bielkovinu mlieka. V každom prípade alergia je závažnejšia diagnóza.

Spôsobuje dýchacie, zažívacie a kožné problémy. V najhoršom prípade môže skončiť až anafylaktickým šokom. Treba to mať na pamäti.

Pri alergii na mlieko je nutné zo stravy striktne vynechať všetky potraviny, ktoré by mohli bielkovinu mlieka obsahovať. Vhodnou alternatívou sú sójové produkty, ktoré bielkovinu kravského mlieka neobsahujú.

Riziko pre vás predstavujú výrobky obsahujúce: mlieko, smotanu, mliečny cukor, maslo, mliečnu bielkovinu, kyselinu mliečnu, baktérie kyseliny mliečnej, srvátku a to vo všetkých jej formách.

Bielkoviny mlieka sú vysoko odolné voči teplu, preto ani prevarené mlieko nie je vhodné pre alergikov. Alergici na bielkovinu kravského mlieka majú často skríženú alergiu aj na ovčie, kobylie či kozie mlieko. Tieto mlieka obsahujú podobné bielkoviny s rovnakou alergizujúcou schopnosťou. Ich konzumáciu treba zvážiť!

Dobrou správou je, že deti väčšinou z alergie na mlieko vyrastú a potom je možné postupne do jedálnička zaraďovať mlieko.

V prípade ostatných potravinových alergií treba postupovať podobne a zo stravy vylúčiť všetky alergény.

Medzi najznámejšie a najčastejšie potravinové alergény patria: mlieko, orechy, sója, vajcia, pšenica.

Ak chcete získať viac informácii o alergii, pozrite si článok alergia.

Foto zdroj: fotograf Sandralise / Pixmac

 Publikoval o 10:01